Slovenčina

Nikdy nie je neskoro si splniť sen

IMG_3969

Určite ste si všimli, že poslednú dobu som nebola aktívna a nepridávala veľa receptov. Niektorí už viete, že koncom marca som sa doslova naštvala a prihlásila sa na trénerský kurz.

Dlhšie som už nad ním uvažovala, ale nebola som si istá, či je to len dočasný ošiaľ, alebo niečo čo by som naozaj chcela robiť. Lenže povedzme si úprimne, už ma toto cvičenie a hrabanie sa v štúdiach drží viac než tri roky, takže bolo načase  to celé už aj zoficiálniť.

Keby ste mi ale pred pár rokmi povedali, že práve ja pôjdem na tento kurz tak by som sa skvele zasmiala, lebo veď namiesto telesnej sa chodilo do krčmy veľa krát.

Dosť ma odrádzala trocha aj cena kurzu. Jedno bolo ale isté, že si kurz na Slovensku robiť nechcem a to aj napriek tomu, že je dosť lacný. Milujem fitness a je mojím koníčkom sa vzdelávať v tejto oblasti. Hlavne výživa a všetko s tým spojené je moja veľká srdcovka.

Takže poslala som si prihlášku na kurz a už nebolo cesty späť. Ha ha ha

Som rada, že som začala študovať práve americký NASAM kurz, keďže som o ňom naozaj počula len dobré veci. Celý kurz je vlastne založený na rôznych štúdiach a som rada, že sa ma tam nesnažili učit o tom aký je detox dôležitý alebo že jedine s malými váhami sa dá dosiahnuť úžasná postava pre ženy. S radosťou som na kurze argumentovala s učiteľom o tom, že je úplne v poriadku, keď vám koleno pri drepoch pôjde pred chodidlo, alebo že nie raňajky naozaj nie sú najdôležitejším jedlom dňa. Taktiež som na učiteľa vysypala štúdiu o tom, že kardio na lačno nie je teda žiaden zázrak na chudnutie, ale poďme späť k téme.

Bol to ťažký kurz, a presedela som hodiny nielen nad anatómiou ale taktiež nad štyridsať stranovou prácou, pri ktorej som sa veru aj zapotila. Posledné dni pred skúškami, som bola na nervy, poctivo to priznávam a v piatok večer som hodila papiere na zem so slovami, že ja teda nikam nejdem a kašlem nato celé.

 

Srandičky, srandičky že? Mala som ja ale fasa silné reči a v sobotu ráno ma priateľ posadil na vlak. Hajde Londýn a celý deň skúšok predo mnou. Žalúdok poriadne stiahnutý, nervy v kýbli ale tak už keď som tam bola, reku niečo už hádam vymyslím. Najprv sme mali skúšku teoretickú ohladom fitnessu a neskôr anatómia. Keď som uvidela otázky prvá strana, hovorím si to ešte ujde, ale potom ma ten optimizmus prešiel a som sa poriadne zapotila. Po skoro dvoch hodinách som test odovzdala a so spolužiakmi sme sa zhodli, že to bolo sakra ťažké a mali sme hrôzu v očiach všetci. Poobede nasledovali praktické skúšky, trocha ešte doladiť písomnú praktickú prácu a potom hodina v posilňovni, kde sme mali klienta ( spolužiaka ktorý sa tváril, že v posilke nikdy nebol) a my sme im ukazovali stroje a ako sa správne cvičí. Po hodine sme si úlohy vymenili a okolo šiestej som nasadla na vlak, po dlhom únavnom dni, ešte stále roztrasená z celého dňa a v domnení, že som anatómiu neurobila.

Dnes som dostala výsledky a musím sa pochváliť, že som úspešne zvládla všetky skúšky a som certifikovaným trénerom druhého stupňa. Na trojku stupeň sa už veľmi teším lebo je tam výživa a vyzerá velice fajne (okrem tej anatómie, ktorú keď som uvidela, tak som papiere aj rýchlo odložila so slovami že: “ale ja neštudujem medicínu”). Výzvu teda ale prijímam a koncom októbra sa zas môžete tešit na vynerváčenú Kačenku. Teraz ale odchádzam späť k mojím milovaným štúdiam na pár dní, keďže som ich poslednú dobu podvádzala s anatómiou. Dúfam, že mi ale odpustia tento môj prešľap a budú mať pochopenie.

Nikdy sa nevzdávajte svojho sna, sedením na zadku a snívaním o ňom nič nedosiahnete. Nikdy nie je neskoro zmeniť hobby na povolanie.

Leave a Reply